História SDĽ sa začína v máji 2005, keď bola vďaka chybe pri ochrane značky SDĽ zo strany súčasného generálneho manažéra SMERU-SD Jána Richtera zaregistrovaná nová strana totožného mena. Prvým predsedom strany bol Jozef Cudrák , bývalý šéf Vojenského obranného spravodajstva (VOS) počas pôsobenia ministrov obrany za SDĽ Pavla Kanisa a Jozefa Stanka . Do civilu odišiel k 31. 12. 2002, čo bolo vysvetľované prácou pre československú Vojenskú kontrarozviedku. V archívoch Ústavu pamäti národa je Ing. Jozef Cudrák vedený ako starší dôstojník III. Správy ZNB (Hlavná správa vojenskej kontrarozviedky) zaradený na OVKR VVTS Liptovský Mikuláš pod evidenčným číslom 222668. V súčanosti už v SDĽ nepôsobí a je súčasťou mocenského impéria Jána Slotu , počas posledných štyroch rokov pôsobil ako nominant SNS v správnej rade .
Súčasná SDĽ bola do novembra 2009 v nefunkčnom štádiu. Hlavné slovo v tomto subjekte mala od začiatku rodina Weissovcov (otec a syn Pavel a Ivan Weissovci), ktorí využívali aj pôvodnú SDĽ na vplyvný lobing v zbrojárskej oblasti (firma Puli a.s. a jej dcéry), spočiatku prostredníctvom osoby ministra obrany Pavla Kanisa. V roku 2000 sa podľa medializovaných informácií rozprávalo o deblokačnom trojuholníku Weiss – Kanis – Schmögnerová . Prvým mužom v uvedenej štruktúre mal byť Pavel Weiss , otec Ivana Weissa , riaditeľa pre stratégiu SPP . Pavel Weiss bol spoločníkom a konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným Puli , ktorá sa neskôr zmenila na akciovú spoločnosť a ktorá figurovala ako jediný spoločník vo firme Delta B , ktorá bola držiteľom povolenia ministerstva hospodárstva obchodovať s vojenským materiálom a o ktorej sa hovorilo aj v súvislosti s deblokáciou protilietadlového raketového komplexu S 300 . Obe firmy sídlili na adrese Miletičova 24 v Bratislave. Rodina Weissovcov už s deblokáciami ruského dlhu mala skúsenosti, keď sa príbuzný Pavla a Ivana Wieissovcov Tomáš Weiss cez firmu Bianco Negro podieľal na dovoze a deblokáciách energetického uhlia za vlády Vladimíra Mečiara .
Po nástupe Roberta Fica ovládli zbrojársky priemysel Ficovi blízke osoby (jeho brat Ladislav Fico , Jozef Brhel , Dušan Herda ) a Weissovci postupne prišli o všetky zakázky. Financovanie súčasnej SDĽ, ktorá je posledným pokusom Weissovcov dostať sa naspäť k štátnym zakázkam, je zabezpečené vďaka predchádzajúcim prijímom z činnosti v plynárenskej oblasti. Ivan Weiss od 1998 do 2004 pôsobil vo vedení SPP ako riaditeľ pre stratégiu, a to vďaka tlaku SDĽ v Dzurindovej vláde na odmenu za podporu zo strany holdingu Puli. Po odchode z SPP založil vlastný distribučný podnik, rozložený na firmy Prvá paroplynová spoločnosť , Leven , T-invest a ďalšie, pričom odoberal plyn od SPP a predával ho (za rekordné ceny vďaka ovplyvňovaniu mestkých poslancov) obyvatelom mesta Levice. SPP však za niekoľko rokov nezaplatil ani korunu (doteraz trvá súdny spor) a tak prišiel asi k 33 miliónom EUR.
Leven sa v roku 2005 nedohodol s SPP na zmluve, ktorá by zohľadňovala prechod na nový spôsob určovania cien zo strany dominantného dodávateľa. Plynári na neuzavretie dohody reagovali odpojením Levenu a začala sa reťaz dodnes trvajúcich súdnych sporov, v ktorých k 30. 8. 2008 išlo o 10 – 13,3 milióna EUR. Ak na bude súde opätovne úspešný Leven, bude mať prakticky na dobu neurčitú o tretinu nižšiu cenu plynu v porovnaní s inými klientmi v tej istej odbernej kategórii. SPP pripúšťa, že má obavy o splatenie pohľadávky v prípade pre nich pozitívneho rozhodnutia súdu. Značná časť plynu nezostáva v Levene, ale odchádza do jeho dcéry – , ktorá v Leviciach vyrába a dodáva teplo. Plyn do dcéry nemá Leven posielať priamo, ale cez bratislavskúfirmu T-Invest, s. r. o., pričom existuje predpoklad, že časť z peňazí, ktoré Fortunae inkasuje od ľudí v Leviciach za vyrobené teplo, končí práve v T-Investe. T-Invest sídlil na bratislavskej adrese firiem skupiny Puli.
Už v prípade Levenu možno faktom, že bol členom dozornej rady tejto firmy Michal Hrbáček , dokumentovať prepojenie Weissovcov na skupinu Istrokapitál , väčšinového vlastníka Poštovej banky . Pre skupinu pracuje napr. syn bývalého predsedu KDH a exministra spravodlivosti Ján Čarnogurský ml. či bývalí príslušníci SIS Michala Hrbáček a Martin Lieskovský , známi z káuz únosu Michala Kováča mladšieho , , z káuz nájomných vrážd a prepadnutí a ďalších. Michal Hrbáček, bývalý riaditeľ Odboru špeciálnych operácií v SIS , karatista, obvinený zo zavlečenia do cudziny a Ján Čarnogurský ml. sú bývalí kamaráti z telocvične a ich spoločné podnikateľské aktivity sa začali v roku 2001. Jednou z prvých bolo prevzatie firmy na zdravotnícke nástroje a potreby .
Neskôr sprevádzal Hrbáček Jána Čarnogurského staršieho na súde, kde bojoval s Tobiášom Loykom o pohľadávku proti Loykovej firme Rašelina Quido. V roku 2005 sa mala ocitnúť na zozname smrti Tobiáša Loyku právnička Gabriela Matušková , šéf Istrokapitalu Branislav Prieložný , a tiež Michal Hrbáček a Martin Lieskovský. Loyka bol prepustený 1.2.2007. Hrbáček v minulosti zabezpečoval ochranu Branislava Prieložného na viacerých akciách Istrokapitálu (napr. spoločných s J&T ) a vykonáva aj ochranu jeho domu, čo je zachytené aj vo viacerých medializovaných článkoch.
Bývalý policajt , zúčastnený na prepade Jána Kubašiaka , dal v septembri 2008 Hrbáčka do súvislosti s väčším počtom lúpežných prepadnutí, únosov a vydieraní skupiny bývalých policajtov. Podľa Rozsíka tieto zločiny vykonávali tajné komandá zložené z bývalých a tiež aktívnych policajtov. Dňa 13.9. 2008 bol v uvedenej súvislosti zatknutý Michal Hrbáček a bývalý príslušník PZ Ivan Bieľak, ktorí mali ovplyvňovať svedkov a mariť vyšetrovanie. Prepustení boli 8. 1. 2009 na kauciu, pričom súd zároveň zamietol sťažnosť prokuratúry.
Vrátim sa k Ivanovi Weissovi, ktorý je okrem iného zakladateľom konského póla na Slovensku a jedným zo spoluorganizátorov a hráčov počas turnaja J&T na Štrbskom plese . Zloženie predsedníctva strany svedčí o tom, že Wiess vyberá do straníckych funkcií nevýrazné, avšak lojálne typy. Nájdeme v ňom o. i. jeho družku Alenu Savkaničovú , z ktorou spoločne pretekal v autoracingu, vytrvalostných pretekoch cestovných automobilov do 2OOO ccm a vo FIA ZONA-D4-Sprinte do 2000 ccm.
Ako som už uviedol, bývalý predseda SDĽ Jozef Cudrák už pre Weissovcov v SDĽ nepracuje. V roku 2005 sa na čelo strany sa dostal Bratislavčan Ing. Ladislav Kozmon .
k fotke: mimochodom p.Kozmon a spolusediaci p.Svetlak je zapojený v škandále
“Energetické centrum”
Toto meno figuruje v mnohých firmách, buď ako člen ich orgánov alebo ako ich majiteľ či spolumajiteľ, prípadne vystupuje ako likvidátor. Alebo je v nich to isté meno len s inou adresou, adresa firmy sa však zhoduje s adresou toho „prvého“ Kozmona. Už to svedčí o veľmi nezvyčajnej voľbe lídra ľavicovej strany, ešte väčšie otázniky však vyvoláva informácia, že L. Kozmon fungoval v Kaníkovej Demokratickej strane (DS) a v roku 2002 bol na 50. mieste spoločnej kandidátky DS a DÚ do NR SR , ktorú však vtedajší šéf DS tesne pred voľbami stiahol v prospech SDKÚ výmenou za ministerské kreslo pre seba.Vo funkcii predsedu ho po neúspechu vo voľbách do Európskeho parlamentu vystredal Martin Halás , ktorý je poslušným bielym koňom Weissovcov. Neskôr ho nahradil Marek Blaha a Halás sa stal podpredsedom a konateľom či členom predstavenstva viacerých Weissových firiem. Halás figuruje vo firmách OMEGA TECHNOLOGIES, spol. s r.o. a AKTUAL PRESS, spol. s r.o . OMEGA TECHNOLOGIES je v súčasnosti jediným spoločníkom vo firme Delta Military Technology, s. r. o. , pričom obe opäť sídlili na adrese Miletičova 24 v Bratislave. Martin Halás tiež v minulosti figuroval v predstavenstve firmy PRVÁ PAROPLYNOVÁ SPOLOČNOSŤ, a.s., v súčasnosti v likvidácii, a to spoločne s Ivanom Weissom.
Rodina Weissovcov sa pokúšala do pretlačiť cez stranu 99% .
Nové podozrenie:
Ak uvážime že Ing. Ladislav Kozmon pracoval a pracuje pre klan Weissovcov, môže mať klan Weissovcov na svedomí aj kauzu “
ENERGETICKÉ CENTRUM
” ?!
Je viac ako isté , že Ing. Ladislav Kozmon je pre túto záležitosť zaangažovaný:
